Považská Bystrica

Keby nikdy neboli Vianoce
Alebo narodenie Ježiša Krista,
Alebo Anjeli spievajúci na oblohe
„Pokoj ľudom dobrej vôle“ –
Aký by bol náš svet?

Bez cieľa, bez večnosti?
Aké by to bolo naše dočasné telo?
Bez živej duše? Bez živej viery?
Čo by nám dodávalo odvahu?
Pokračovať v živote, keď je nádej mŕtva?

Je tu Vianočné posolstvo.
A slová, ktoré nám zanechal náš Otec Nebeský:
“Milovaný, posielam Vám svojho jednorodeného Syna.
Aby ste v Ňom
A skrze Jeho vzkriesenie žili večne “ Amen.

Drahí bratia a drahé sestry v prichádzajúcom Kristu Ježiši!

Keď som sa pripravoval na tento štedrovečerný príhovor, myslel som na Vás, ktorým sa budem prihovárať. Zrazu som nevedel nájsť slová. Čo povedať? Keď každý z nás cíti úzkosť, strach, izolovanosť, samotu. Keď každému z nás chýba spoločnosť, blízkosť, objatie, rodina.

Čo Vám poviem? Má pre nás Boh upokojujúce slovo, ktoré pohladí, ktoré má moc posilniť, povzbudiť, vliať nádej? Ak áno, príjmeme Jeho posolstvo precítenejšie ako po minulé roky?

Nechcem znieť bombasticky, pateticky, neprirodzene pred Vami, ktorí ste presne tam, kde som aj ja s Vami, s veľmi podobnými pocitmi. Svoje meditácie zvyčajne končím vyslovením a precítením týchto slov:  “Ja som v Bohu, Boh je vo mne a spolu sme jedno!” Kto iný v tejto chvíli, v tomto ťažkom čase nás môže najviac posilniť a povzbudiť ako Ten, ktorý je s nami a v nás? Ten, ktorý slová večného života má?
Na naše srdcia klope vianočný duch. Posolstvo Vianoc znie: „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Ján 1:14

Milovníci opery vedia, že Pucciniho diela patria k najobľúbenejším na svete. Keď bol na začiatku 20.tych rokov minulého storočia s rakovinou, skladateľ bol odhodlaný napísať záverečnú operu. Nazval ju „Turandot“ a považuje sa za veľkolepé dielo. Puccini bojoval s rakovinou a jeho študenti ho prosili, aby oddychoval; aby si šetril sily. Pokračoval však v práci a povedal: „Ak dielo nedokončím, moji študenti ho dokončia.“ V roku 1924 bol prevezený na operáciu. O dva dni zomrel. Jeho študenti dokončili „Turandot“ a v roku 1926 sa uskutočnila premiéra v slávnej LaScale pod vedením Artura Toscaniniho. Keď prišlo k bodu, pri ktorom Puccini odložil pero, Maestro Toscanini povedal divákom: „Tu sa končí majstrova práca.“ Po chvíli zdvihol taktovku a povedal: „Ale jeho priatelia dokončili jeho prácu.“

Náš Majster a Pán prišiel na tento svet, aby vykonal Otcovu prácu. Predtým, ako opustil tento svet, požiadal svojich priateľov, aby pokračovali v práci a dokončili ju. My, ktorí o sebe tvrdíme, že sme Jeho pokračovatelia, máme tú česť túto úlohu prijať; a pokračovať v prinášaní pokoja, viery, nádeje a lásky. Boh je v nás, my sme v Bohu a spolu sme jedno!

Pravda o vteleni je taká, že v Pánovi Ježišovi a skrze Neho prichádza k nám Všemohúci Boh tam, kde sme.
Je vzrušujúce vedieť, že v Pánovi Ježišovi a prostredníctvom Neho Boh zjavuje svoju nekonečnú lásku k tebe a ku mne veľmi konkrétnymi spôsobmi!
Je úžasné vedieť, že s Ježišom Kristom prišlo nové poznanie a nová skúsenosť, zážitok – ako veľmi nás Boh miluje!

Je úžasné počuť túto radostnú zvesť! Že môžeme byť, hoci len limitovane, prostredníctvom obrazovky aj dnes spolu, počuť vianočnú zvesť a byť povzbudení, šťastní.
Pre väčšinu z nás sú Vianoce zvláštnym obdobím, keď prežívame spoločné chvíle s deťmi, s našimi rodinami a priateľmi. Dnes to nie je celkom možné, iba limitovane. Buďme s nimi virtuálne alebo aspoň telefonicky. Dajme im vedieť, že ich máme radi, že ich ľúbime.

Nebolo by úžasné, keby sme dokázali spoznať jeden druhého prostredníctvom vďačnosti a lásky, prijatia a akceptácie takých akí sú v skutočnosti  a ďakovania im za to, že sú a že ich môžeme mať radi takých akí sú?
Nebolo by to úžasné, keby sme počas týchto Vianoc dokázali venovať pozornosť potrebám, nádejám a ašpiráciám každého člena rodiny?
Nebolo by to úžasné, keby sme počas týchto Vianoc dokázali venovať pozornosť potrebám a nádejám a ašpiráciám nášho národa?
Vianoce sú tiež zvláštnym obdobím starostlivosti o potreby ľudí aj mimo rodinného kruhu.
A nebolo by úžasné, keby sme to robili práve preto, lebo tieto Vianoce sú iné, aby sme možno po prvýkrát, skutočne pustili Ježiša do našich sŕdc?

Aristoteles nám zanechal odkaz: „Šťastie je zmyslom a účelom života, celkovým cieľom a koncom ľudskej existencie a nemožno ho nájsť nikde inde ako v srdci človeka, v nás.“ 

Vianočné posolstvo nám najhlbšie hovorí, že naše hľadanie šťastia zlyhá, pokiaľ ho nebudeme hľadať v sebe, v srdci, vo svojom srdci a potom ho budeme zdieľať s inými.
Vianočné posolstvo nám najhlbšie hovorí, že šťastie je v nás.
Vianočné posolstvo nám najhlbšie hovorí, že šťastie nie je v prijímaní, ale v dávaní.
„Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo …  A to Slovo stalo sa telom, a prebývalo medzi nami…“ (Ján 1,1.14).

Vianočné posolstvo nám hovorí, že včera, dnes a každý deň k nám skutočne prišiel najväčší dar, Kristus so svojou láskou. Nech dnes večer a nasledujúce dni, dajme Mu miesto v našich srdciach a v našich domovoch. Lebo skutočný dar ducha Vianoc je  L á s k a!

Prinesme toto posolstvo pokoja a lásky svojím deťom, rodine a svetu v ktorom žijeme!

Boh vás žehnaj! Požehnané a milostiplné Vianoce Vám a Vašim drahým.
Amen.

Ľubomír Marcina