Považská Bystrica

So zármutkom oznamujeme, že vo veku 80 rokov zosnula naša spolusestra vo viere a pre rodinu príbuzná Mária Gajdová, r. Galánková z Považskej Bystrice.

V tejto časnosti sme sa ňou rozlúčili v utorok, dňa 26. júla 2016 na starom cintoríne v Považskej Bystrici.

Prekrásny evanjelický chrám Boží v Púchove, sa stal v stredu 15. júna 2016 miestom dôstojnej rozlúčky so zosnulou sestrou Boženou Marcinovou rod. Pajtášovou. Bola rodáčkou z púchovskej doliny, z Mestečka (CZ Záriečie). Do večnosti bola odvolaná vo veku 86 rokov po vystálom utrpení, obklopená príkladnou starostlivosťou najbližších, priateľov z košeckej diakonie, zdravotníckeho personálu NsP v Považskej Bystrici a príkladnej duchovnej starostlivosti br. farára Mgr. Petra Faboka.  Táto skromná, pracovitá a  obetavá žena slúžila svojimi darmi popri svojom synovi Ľubomírovi Marcinovi, teraz duchovnému správcovi CZ ECAV Považská Bystrica, takmer 21 rokov v CZ ECAV  Košeca a 20 rokov v SED Košeca svojmu Pánovi. Kvality jej života a služby ocenili stovky veriacich, ktorí zaplnili púchovský evanjelický  chrám Boží, ale aj dve desiatky kňazov z evanjelickej i bratskej rímsko-katolíckej cirkvi.

Smútočným kazateľom bol Rev. ThDr. Dušan Tóth  z Kanady na text: Kniha prísloví 31. 10,26,29 – 31. „ Oslavujeme večný život Boženy Marcinovej. Jej duch je prítomný tu medzi nami. Príslovia Izraelského kráľa Šalamúna sú podkladom, ktorý sa nám ponúka vo chvíli, keď sa zamýšľame nad smrťou človeka, ktorý pre nás mnoho znamenal a mohol s nami riešiť problémy i hľadať orientáciu v dôležitých témach života. Napokon sme prežívali traumatizujúci zážitok jej dlhej 70 dňovej choroby, ktorá prinášala osamelosť, neistotu a pocity prázdnoty. Toto všetko má nám pripomínať aj náš koniec. Slová, ktoré sme počuli sú oslavou života ženy, jej odchodu z tejto časnosti, ktorá rozdávala lásku, úsmev, múdrosť a nezištnú službu všetkým nám, ktorí sme ju poznali a milovali. Dovoľte, aby som parafrázoval slová Zjavenie Jána 11,14 : Svätci našich dní sú ako ona. Ďakujeme Pánu Bohu za jej život a spoločenstvo diakonie, ktorej bola príkladným nástrojom. Jej skutky ju chvália v bránach večnosti. My, ktorí sme sa v hojnom počte zúčastnili na tejto oslave jej odchodu do večného života, dostávame odpoveď na otázku, ktorá nám ide v tieto chvíle mysľami: Prečo sme ju tak veľmi mali radi? Lebo ona skôr milovala nás, milovala život, milovala všetko čo ju obklopovalo. Napokon akoby jej ústami: Láskavý Pane, zober ma za ruku, veď ma! Pomáhaj mi obstáť! Som unavená, slabá, vyčerpaná. Voveď ma do svetla, zober moju dušu láskavý Pane a veď ma domov do Tvojho kráľovstva.“

Slová odobierky, uznania a vďaky zazneli  z úst emeritného br. seniora Mgr. Jozefa Havrilu. Diakonickú službu zosnulej priblížil v príhovore medzi iným  br. emeritný gen. biskup Prof. ThDr. Július Filo. Za všetkých, čo zvečnelá tetuška – tak ju nazývali tí,  ktorí prichádzali do jej blízkosti a prijímali od nej aj telesné dary (bola znamenitá kuchárka a cukrárka) sa prihovoril pohrebnému zhromaždeniu br. farár Mgr. Jozef Pacek, ktorý tlmočil aj potešujúce slová dlhoročného priateľa rodiny br. farára Johannesa Hillgera z Lutherstadt Wittenberg, ukončené vetou: „Odišla tam odkiaľ by sa už istotne nechcela vrátiť!“  Za prítomných rímsko-katolíckych. duchovných  pozdravil trúchliace zhromaždenie priateľ rodiny Mgr.  Miroslav Martiš, rodák z neďalekého Mojtína pôsobiaci medzi Slovákmi v Plzni, ako aj ThDr. Jozef Bagin, zo Žiliny. Smútočné obrady obohatil mužský spevácky zbor RKC z Púchova. Za CZ ECAV Košeca sa prihovoril administrátor zboru Mgr. Miroslav Eštok. Za považskobystrický CZ ECAV sa rozlúčila PhDr. Ľubica Juríčková, ktorá zároveň predniesla báseň zloženú sestrou Danicou Kvapulinskou. So zosnulou sa lúčili aj Obec Košeca, vedenie a zamestnanci SED Košeca i pracovníci z Ústredia Evanjelickej Diakonie v Bratislave. Na záver smútočných obradov v kostole si prítomní vypočuli hymnu SED Košeca (zložil M. Kraus, ev. kňaz a básnik), spieval a na organe hral Dr. Martin Melišík, spolu s doprovodom trubky a husiel. Za hlaholu zvonov evanjelického i rímsko – katolíckeho kostola a smútočných tónov dychovej hudby sa dlhý sprievod odobral cez centrum Púchova na mestský cintorín. Tam telesné ostatky tejto bohabojnej  ženy prežehnal emeritný gen. biskup Prof. ThDr. J. Filo  a v nádeji života večného boli uložené do rodinnej hrobky po boku manžela Štefana Marcinu. Pamiatka a služba zosnulej spolusestry Boženy Marcinovej nech zostane požehnaná medzi nami.
Ing. Marcel Breče