Považská Bystrica

Deti z CZ ECAV Považská Bystrica na tohtoročnom tábore získali svoj prvý titul

V priestoroch Zborového domu a na jeho nádvorí v CZ ECAV v  Považskej Bystrici bolo v dňoch 7. – 11. júla 2014 možné stretnúť profesora a jeho žiakov v bielych plášťoch, ale tiež malých vedcov, ktorí sa snažili plnením rôznych úloh získať svoj prvý titul – kandidát táborových vied.

Mladí dobrovoľníci v spolupráci so Strediskom Evanjelickej DIAKONIE Košeca usporiadali ďalší v poradí už 4. ročník denného tábora pre deti do 12 rokov. Už tradične boli neodmysliteľnou súčasťou aj najmenší – najmladšie táborníčky mali len štyri roky. Témou tohtoročného tábora bola „Úžasná veda“. Deti sa každý deň zoznámili so životom jedného z vedcov, ktorého objav nielen priniesol pokrok pre ľudí, ale svojím životom poukázali aj na Božiu múdrosť a silu. Spoznali aj vynálezy ako telegraf, Morseova abeceda, či elektromotor. Tento rok bol tábor obohatený o výlet na rodinnú farmu v neďalekom Milochove, kde sa deti nielen odviezli na poníkoch, ale mali možnosť zblízka vidieť a do rúk vziať malé káčatká, húsatká i zajkov. Deti plné zážitkov potom nabrali silu na chutnej opekačke. Novinkou bolo tiež čítanie na pokračovanie z knihy Mimi a Líza, ako aj biblických príbehov. Pútavým čítaním poslúžili dorastenci. Dievčatá mali možnosť spoločne vyšiť svoj prvý gobelín a deti spoločne nacvičili aj malý tanček a duchovné piesne, ktorými poslúžia na službách Božích. Chutné obedy každý deň zabezpečili pracovníci zo SED Košeca. Deti sa potešili aj návšteve psíka Dafinky z košeckej Diakonie. Za plnenie športových, či vedomostných úloh získavali bobríkov a pri záverečnom slávnostnom programe pre rodičov získali svoj prvý titul – kandidát táborových vied.

Tohtoročného úspešného denného detského tábora v CZ ECAV v Považskej Bystrici sa zúčastnilo 27 detí a 7 ochotných dobrovoľníkov, ktorým  vyjadrujeme úprimné poďakovanie za ich ochotu, čas a kúsok seba v prospech našich najmenších.

Fotogaléria tu

Erika Sukovská

DUCHAJOVEJ JABLONKA
I. ročník víkendového stretnutia žiakov ZŠ a SŠ regiónu Považie zameraného na rozvoj ich umeleckého nadania, konaného pri príležitosti 133. výročia narodenia výtvarnej umelkyne a osvetovej pracovníčky, rodáčky z Lazov pod Makytou Želmíry Duchajovej – Švehlovej. Želmíra Duchajová – Švehlová je prvá slovenská maliarka s akademickým vzdelaním, pôvodne bola kantorka a učiteľka na Lazoch.

Termín konania : sobota, 7. jún 2014

Program a prihlasovanie na www.jablonka.ecav.eu

Spoločenstvo evanjelických žien a CZ ECAV Lazy pod Makytou si dovoľujú pozvať na vnútromisijné stretutie spojené s prezentáciu pripravovaného gobelínu ku 500. výročiu Reformácie, a to v nedeľu, dňa 27. apríla 2014 o 15.00 hod. v Dome histórie /pri kultúrnom dome/ v centre obce, 200m od kostola.

Súčasťou stretnutie bude krátky biblický úvod /prosíme priniesť si so sebou Evanjelický spevník/, prezentácia gobelínu za náš Turčiansky seniorát, zhliadnutie grafického návrhu gobelínov ostatných seniorátov našej cirkvi a organizačné informácie k tomuto vznešenému projektu, ktoré sa budú týkať ďalšieho postupu v našich zboroch.

Podstata slova ekumenizmus

Zamyslenie vzácneho hosťa ThLic. Mgr. Daniela Diana, kňaza, pedagóga a redaktora katolíckych periodík z Bratislavy v príhovore, ktorý odznel počas ekumenickej Bohoslužby v Považskej Bystrici v sobotu 25. januára 2014 na záver Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov.

„Čo je to vlastne ekumenizmus? Vzájomné bratské spoznávanie sa, dialóg a spolupráca v duchu kresťanskej lásky. Jednota sa dá budovať len tam, kde je srdce, ochota počúvať druhého, viesť dialóg cez modlitbu a vytvárať vzájomné vzťahy. Úprimná láska zo srdca nikdy neosočuje a nehnevá sa. Ekumenizmus bez tohto je nezmysel a nedá sa uskutočňovať v praxi. Toto všetko mi preletelo mysľou, keď som v telefóne počul hlas dávneho priateľa brata diakona Ľubomíra Marcinu, ktorý ma pozýval na toto ekumenické stretnutie. Vzápätí sa mi vynorili spomienky a preniesol som sa o niekoľko desaťročí späť, keď sme sa stretávali v Púchove na fare katolíckej, alebo evanjelickej. Zarezonovali vo mne spomienky aj na detstvo prežité v dome oproti evanjelickému kostolu v Považskej Bystrici, kde z mojej izby som mal možnosť načúvať spevu nesúceho sa z tohto bohoslužobného priestoru. V živej pamäti mám krásne spomienky na vtedy tu pôsobiaceho pána farára Bajcára a jeho dobrú manželku, na stretnutia s nimi, keď nám často dávali ovocie z farskej záhrady, či ponúkli koláč. Veď som sa kamarátil s ich deťmi a chodil s nimi do tej istej školy. Neskôr v mojom novom bydlisku v Púchove bol ekumenizmus už zabehnutý ako praktický a živý. V jednotnom dialógu a v premáhaní zla, ktoré sa volalo diktatúra systému, nám boli príkladom vtedajší duchovní otcovia mesta Mons. Štefan Palkovič a senior Viktor Šimko, neskôr konsenior Ján Zaťko a napokon aj pán farár Vladimír Šefranko. Vzájomné vzťahy boli tak intenzívne, že vtedajší biskup ECAV Július Filo st., poslal svoje dielo knihu o ekumenizme na katolícku faru do Púchova, s prosbou o jej pripomienkovanie. Posledné stretnutie s pánom farárom Vladimírom Šefrankom, žijúcim na dôchodku v Modre a odovzdanie mu knihy Farár Púchova, kde je obsiahnutá celá jeho pohrebná reč na pohrebe Mons. Palkoviča, sa uskutočnilo krátko pred jeho odchodom do večnosti. Úžasné svedectvo a ovocie dialógu!

Ekuména bez predsudkov s uznaním a budovaním mostov, čoho ovocím je vzájomné uznanie sviatosti Krstu svätého a spoločný ekumenický preklad Biblie, vedie cez osobné vzťahy, modlitbu a obetu. Vďaka Bohu, že aj v dnešnej dobe je veľa ľudí v našich kresťanských spoločenstvách, ktorí nám ukazujú príklad a správnu cestu. Dnes za nich spoločne ďakujeme a prosme aj za seba samých.“