V nedeľu dňa 1. septembra 2024 sa o 14.00 hod. uskutočnia v Kostolci ekumenické bohoslužby pri príležitosti 22. výročia posviacky Domu smútku.
foto: www.kostolec.sk
|
||||
Evanjelická náboženská výchova sa bude v školskom roku 2024/2025 zatiaľ vyučovať na
Pätica otužilcov a zimných plavcov Roman Klinčúch, Karol Kukučka, Lucia Černá, Ľubomír Frolo z Považskej Bystrice a Katka Hošeková z Handlovej idú v týchto dňoch (od 24.8. + 10 dní) štafetovo preplávať bájny kanál La Manche. Svoj odvážny športový počin sa rozhodli spojiť s charitatívnou zbierkou a vyzývajú všetkých ľudí dobrej vôle podporiť OZ KOLIESKOVO IBAN: 03 8330 0000 0029 0151 1472 Pomáhaj, lebo môžeš pomôcť. Ďakujeme. P.S. Na foto sú všetci, aj tréner, prvý Slovák, ktorý zdolal La Manche Zolo Makai, náhradníčka, prvá Slovenka, ktorá dala La Manche Zuzka Jusková… Jedným z nich je Štefan Marcina, V pamäti večnej bude spravodlivý. (Žalm 112, 6) Môj, v blahej pamäti otec – Štefan Marcina pochádzal z malebnej obce Zbora v púchovskej doline. Jeho predkovia prišli z obce Lazy pod Makytou, ako potomkovia českých exulantov (vyhnancov pre ev. vieru po bitke na Bielej hore). Už skoro, ako malý chlapec, prišiel o oboch rodičov. Jeho otec Štefan Marcina padol v 1. svetovej vojne a matka Zuzana, rodená Chalupčíková zomrela, keď mal 8 rokov. Zanechala po sebe päť detí. Staršie sestry Katarína a Zuzana v mladom veku odišli za prácou na veľkostatky do Sudet v českom pohraničí. Tam zobrali do výchovy svojho brata Štefana. Keďže sa jednalo o výrazne nemecké prostredie, naučil sa nemecký jazyk. Tam si mladý Štefan vypestoval lásku ku koňom, ktoré v tých časoch predstavovali veľkú osožnú pomoc, hlavne v poľnohospodárstve. Do rodnej obce sa vrátil ako 22 ročný, kde si postavil príbytok a oženil sa s Katarínou, rodenou Mikliaškovou. Krátko po svadbe bol poslaný na nútené práce do Nemeckej ríše, nakoľko ovládal nemecký jazyk. Ako zázrakom sa mu dostalo práce pri koňoch v Evanjelickej nemocnici sv. Hedvigy v Berlíne, kde robil kočiša. Bol v priamom styku hlavne zo zranenými nemeckými vojakmi z frontu. Prežil mimoriadnu udalosť práve v Berlíne, keď prevážal v rakve živého, nepohodlného katolíckeho kňaza, po ktorom išlo gestapo. Pri tomto prevoze bol zaistený a uväznený. S odstupom času bol však prepustený, nakoľko sa ho zastalo vedenie nemocnice s tým, že nevedel skutočne, koho preváža. V roku 1944 sa rozhodol vrátiť domov. Napriek tomu, že mal platný cestovný pas, návrat musel byť ilegálny. Skryl sa medzi perami v podvozku parného rušňa s vozňovou súpravou, smerujúceho z Berlína do Prahy. Na hraničnom prechode v nočnú hodinu pri prehliadke rušňa ho osvietila stráž, ktorá bola v podguráženom stave. Pustili do neho dávku zo samopalu, našťastie si to odniesol len lakeť, ktorý potom mal celý život nehybný. Takto zranený prežil riskantnú cestu do Prahy a následne do Hradca Králové, kde mal sestru Katarínu, ktorá ho v mladosti po majeroch v Sudetách vychovávala. Napokon sa mu podarilo dostať do rodnej obce Zbora, kde zažil obrovský šok a prekvapenie: jeho bývalá manželka si ho nechápavo premeriavala, naviac v požehnanom stave s druhým mužom, tvrdiac, že bol úradmi vyhlásený za mŕtveho. Po tomto obrovskom sklamaní odišiel do neďalekej obce Vydrná, kde ho prichýlila jeho sestra Zuzana s rodinou. Štefan jej potom pomáhal s výchovou maloletých detí. Na svoju rodnú obec Zbora totálne zanevrel. Čítaj ďalej (Ne)zabudnuteľní hrdinovia |
||||
Copyright © 2025 Považská Bystrica - All Rights Reserved Powered by WordPress & Atahualpa |