Tohtoročné Veľkopiatočné služby Božie v považskobystrickom evanjelickom kostole sa niesli aj v znamení 25. výročia od založenia Strediska Evanjelickej DIAKONIE v Košeci (ďalej len SED) Tento sviatočný deň priestory kostola naplnili nielen domáci viery, ale aj personál SED, spolupracovníci a dobrodinci, ako aj vzácni hostia. V rámci sv. pašií zaznel sólo spev opernej speváčky Terézie Janekovej s organovým sprievodom kantorky Jaroslavy Polákovej – „Golgota“. Rovnako tieto sviatočné služby Božie spestril spevom folklórny súbor Záriečanka s priliehavou piesňou „Blízko kríža“. Kázňou slova Božieho poslúžil vzácny hosť Marián Čop, biskup ECAV z Prahy na základe sv. textu: Mt 27, 54.
Následne chrámové zhromaždenie pozdravil po organovom vstupe koncertného umelca Martina Ragulu, senior TUS Marián Kaňuch:„Veľa vzácnych udalosti sa nám dnes spojilo. Ja chcem zdôrazniť tri veci v tomto mojom príhovore:
- Služba – Diakonia: Anglický farár, kazateľ John Wesley raz povedal výrok, ktorý si veľmi dobre pamätám, a zároveň si uvedomujem jeho silu, vážnosť, ale aj ťažkosť naplnenia: „Robte všetko dobro, čo môžete, všetkými prostriedkami, ktorými môžete, všetkými spôsobmi ktorými môžete, všade, kde môžete, všetkým, ktorým môžete, tak dlho, ako môžete.” Ak je niekto povolaný, pozvaný, vyzvaný konať dobro, a aj to robí tak to je určite diakonia. Diakonická služba tým, ktorí to najviac potrebujú. Robiť dobro všetkým je veľká úloha diakonie a diakonickej služby. Starať sa o všetkých ľudí. Núdznych. Utrápených. Chorých. Vládnych. Nevládnych. Je to náročná služba. Náročné poslanie “robiť všetko dobro, čo môžeme, všetkými prostriedkami, ktorými môžete, všetkými spôsobmi ktorými môžete, všade, kde môžete, všetkým, ktorým môžete, tak dlho, ako môžete” Vy to robíte už 25 rokov. A kiež máte silu, energiu robiť to aj naďalej. Chcem pri tomto 25. výročí Diakonie Košeca v mene predsedníctva TUS poďakovať celému kolektívu pod vedením brata správcu Ľubomíra Marcinu, brata riaditeľa Marcela Breče a predsedníčka správnej rady Anny Kušnírovej, ale aj všetkým vám nemenovaným a o to viac dôležitým a potrebným pracovníkom za všetku vašu službu, ochotu starať sa o ľudí, ktorí sú vám zverení. Ďakujeme vám za všetku námahu a odpustite nám, ak ste mali niekedy pocit, že ste boli zabudnutí, či ste museli zápasiť sami a cítili ste, že by ste potrebovali viac podpory, či záujmu zo strany seniorátu, či cirkvi. Mysleli sme v modlitbách na vás. Nech vás všetkých Pán Boh posilňuje a nech každý váš klient, ten, ktorý je súčasťou vašich služieb zažíva vašu lásku, starostlivosť a opateru.
- Spomienka – na sestru Zuzanu Drblíkovú: Nedávno ste sa lúčili so svojou vzácnou spolusestrou Zuzanou, ktorá sa tiež ako pedagóg snažila konať dobro tým najmenším: deťom. Vďaka Bohu za ňu. Veľa spomienok zostane vo vašich srdciach, ktoré vám ju budú pripomínať. Ďakujeme Pánu Bohu za jej život, službu v CZ a konanie dobra. A nech aj my všetci konáme dobro. A pomocou nech nám je Pán Ježiš Kristus.
- Pripomenutie – Ježiš Kristus: Dnes na Veľký piatok môžeme pozerať ešte na väčšie dobro, ktoré je pre nás zdrojom všetkej inšpirácie a tým je ukrižovaný Pán Ježiš Kristus. Sk 10,38: “Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil.” On konal dobro, aby sme my mohli konať dobro. Kiež aj na dnešných službách Božích o to viac vidíme a poznáme dobro, ktoré On pre nás vykonal. Pán Ježiš prišiel slúžiť a položiť svoj život. To bolo to najvyššie a najväčšie dobro, ktoré bolo voči nám prejavené na tomto svete. Nech nás všetkých Pán Boh žehná a posilňuje. Pokoj Boží s nami všetkými.
V rámci vysluhovania sv. Večere Pánovej opäť zneli piesne z Tranovského kancionála v podaní súboru Zariečanka. Krátku históriu SED podal jej zakladateľ, budovateľ a horlivý pracovník na vinici Pánovej, br. diakon Ľubomír Marcina. Poďakoval za Božie vedenie a požehnanie, ktorému sa dostalo počas 25 rokov existencie tohoto vznešeného, dnes najväčšieho diakonického zariadenia v sieti ED v našej cirkvi. SED bolo založené 6. septembra 1996 a už 1. mája 1997 bol na darovanom obecnom pozemku slávnostne požehnaný základný kameň. Tento historický akt v ekumenickom duchu vykonali dôstojní bratia biskupi – Július Filo a pomocný nitriansky biskup František Rábek. Práce pri výstavbe napredovali, ale aj stagnovali. Posviacka novej budovy sa konala na sviatok Pamiatky reformácie roku Pána 2003. Veľkej pomoci pri budovaní sa nám dostalo predovšetkým zo strany obce Košeca, Považskej cementárne Ladce, Drevopal Ladce, Slovlak Košeca, ako aj mnohých domácich sponzorov a dobrodincov. Zo zahraničia sme prijímali výraznú pomoc z partnerského diakonického zariadenia vo Schwäbisch Hall, kde bol riaditeľom terajší krajinský biskup F. O. July. Bol to on a jeho manželka, ktorí si tento projekt zobrali pod patronát, tešili sa z jeho napredovania a doposiaľ sa oň zaujímajú. Rovnako veľkej pomoci sa nám dostalo od brata farára Johannesa Hillgera z Lutherstadt Wittenberg, ktorý doposiaľ rád medzi nás prichádza. Taktiež sa nedá opomenúť pomoc brata farára Dušana Tótha z Kanady. Ďakovné slová boli ďalej adresované br. Marcelovi Breče, riaditeľovi zariadenia a predsedníčke SR SED Anne Kušnírovej, za príkladnú 22 ročnú spoluprácu pri riadení a organizovaní úspešného chodu zariadenia. Rovnako vďaka patrí obetavému vysoko kvalifikovanému personálu v počte 42 zamestnancov, ktorí vzorne na profesionálnej úrovni zabezpečuje 24 hodinovú starostlivosť 70 prevažne ťažko zdravotne postihnutým klientom. Doposiaľ v našom zariadení našlo útočisko, opateru a praktickú kresťanskú službu lásky – diakoniu, 586 klientov. Okrem sociálnej služby, SED pôsobí aj misijne a pomáha cez svojich sponzorov humanitárne. Momentálne sústreďuje nemalú pomoc, na vojnou strádaných odídencov z Ukrajiny. Po zaspievaní piesne ES 554: „Také mi srdce daj“, nasledovali pozdravy hostí.
Ako prvý pozdravil početné bohoslužobné zhromaždenie predseda TSK Jaroslav Baška (niekdajší konfirmand br. Marcinu), ďalej primátor mesta Považská Bystrica Karol Janas, riaditeľ okresnej nemocnice v Považskej Bystrici Igor Steiner a Anton Barcík, gen. riaditeľ Považskej cementárne Ladce, ktorý v príhovore dojímavo podal svedectvo a skúsenosť so SED, v ktorom jeseň života dožila aj jeho matka. Poďakoval sa br. Marcinovi za 30 ročnú vzájomnú spoluprácu, rovnako br. Marcina poďakoval za doterajšiu materiálnu podporu, nielen pre SED, ale aj za podporu ďalších 43 projektov ECAV na Slovensku i v zahraničí. Jaromír Brtáň predseda ZMOS-u a starosta obce Košeca, prejavil vďačnosť, že práve takéto zariadenie je na území obce Košeca, ktoré jej robí dobré meno. Následne odovzdal ocenenia vedeniu SED Košeca – A. Kušnírovej, M. Breče a Ľ. Marcinovi. Riaditeľ zariadenia M. Breče, odovzdal správcovi br. Marcinovi olejomaľbu, autora Petra Čiernika, rím. kňaza – ktorého otec bol tiež našim klientom – ako prejav úcty a vďaky za 25 ročnú službu pre SED, ale aj ED ECAV, nakoľko je služobne najstarším pracovníkom ED ECAV na Slovensku. Bohoslužobné zhromaždenie skončilo organovým postlúdiom a piesňou ES 654: „Zbohom si dajme“.