Translator

Slovak flagEnglish flagGerman flagSpanish flagRussian flag                                           

Trojnásobná slávnosť

910Jubilejné slávnosti v CZ Považská Bystrica

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. (CZ) v Považskej Bystrici, v spolupráci so Strediskom Evanjelickej DIAKONIE Košeca (SED), zorganizoval prvú októbrovú nedeľu (17. po Sv. Trojici) vzácnu bohoslužobnú príležitosť. Za hlaholu zvonov a organovej hry, vstupovali v sprievode do kostola vzácni hostia, aby spolu s domácimi viery zasvätili Pamiatku posvätenia Zborového centra s kostolom pri jeho 80. výročí, Pamiatku posvätenia SED Košeca pri jeho 20. výročí, ako aj slávnosť Konfirmácie.

CZ ECAV Považská Bystrica vznikol v druhej pol. 16. stor. a v období násilnej rekatolizácie zanikol. Takmer po 250-ročnom útlaku evanjelikov sa začal budovať nový základ evanjelického Siona na Považí. Dňa 25. júna 1939 bola v Považskej Bystrici usporiadaná prvá bohoslužobno-misijná slávnosť, ktorej sa zúčastnilo okolo 600 veriacich za účasti biskupa Dr. S. Š. Osuského. O rok neskôr sa pristupuje už k osamostatneniu CZ od púchovskej matkocirkvi. V nedeľu 25. júna 1940 sa konala slávnosť položenia základného kameňa a o 3 roky neskôr posviacka nového Zborového centra. Celé dielo bolo budované za výnimočných, organizačných schopností farára – trpiteľa, Petra Škodáčka z Púchova (perzekvovaný a väznený komunistickým režimom) a kurátora Milana Kortmana, ako aj ďalších horlivých členov CZ. Napokon je od roku 1954 v Považskej Bystrici systematizovaná kňazská stanica, ktorú postupne obsadzovali duchovní: Jan Bajcar, Jaroslav Moncoľ, Miloslav Blaho, Jaroslav Otepka a od 1.12.2009 Ľubomír Marcina, pod vedením ktorého prebehla rozsiahla, generálna oprava Zborového centra, výmena zariadenia v kostole a nadstavba veže so štyrmi zvonmi. Slávnosť posviacky obnoveného Zborového centra sa konala 5. septembra 2010.

Ako druhú príležitosť v príhovore priblížil dôst. br. prof. ThDr. Július Filo, em. gen. biskup, ktorý pred 20 rokmi na sviatok Pamiatky reformácie, 31. októbra posvätil už zariadenú budovu SED Košeca. Sám sa k tomuto dielu doposiaľ hrdo hlási, nakoľko mu veľmi záležalo na jeho vybudovaní i sprevádzkovaní. Pripomenul neľahké úlohy, ktoré boli na pleciach hlavne jeho zakladateľa a budovateľa, neúnavného pracovníka na vinici Pánovej, br. diakona Ľubomíra Marcinu a jeho spolupracovníkov, čoho výsledkom je dnes najväčšie diakonické zariadenie, v rámci siete ED ECAV na Slovensku a ktoré až doposiaľ koná svoje poslanie poskytovaním kvalitných, sociálnych služieb v kresťanskom duchu. Samotné Slávnostné služby Božie sa započali vstupom piesne „Chvála Tebe Bože náš…“, v podaní folklórno-speváckej skupiny Záriečanka. Úvodnú liturgiu vykonali br. senior ZVS, Mgr. Jozef Pacek, farár Mgr. Michal Tekely a diakon Ľubomír Marcina. Kázňou slova Božieho poslúžil vzácny hosť br. biskup, Dr. Carsten Uwe Rentzing z Drážďan, na text Žalm 84,6-8:
„Mám veľmi veľkú radosť, že môžem v tento slávnostný deň byť tu s Vami. Aj moja osobná prítomnosť je toho znakom, že cirkev Pána Ježiša Krista nemá hraníc, bariéru jazyka a je dokonca zjednotená naprieč kontinentmi. Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnil na bohoslužbách v Indii. Keď som vošiel do kostola, uvidel som, že prvá rada sedadiel bola prázdna. Chcel som si tam sadnúť, no kostolník mi jasne ukazoval že tam sedieť nemôžem. Tento prvý rad sedadiel zostal počas celých Bohoslužieb neobsadený. Po ich skončení som sa pastora zdvorilo spýtal, prečo ma ten kostolník nasmeroval na iné miesto. Odpoveď bola zvláštna: „V prvom rade sedia neviditeľní anjeli, ktorí s nami slávia tieto Bohoslužby.“ Nie som žiaden anjel a dnes nie som ani neviditeľný. Ale signál, ktorý je spojený s mojou prítomnosťou je veľmi podobný. V Službe Bohu je celá cirkev Ježiša Krista, celosvetovo spojená a zjednotená.

Dnes máme všetky dôvody k vďačnosti a k chvále Boha. Okrúhle výročie – 80 rokov od posvätenia tohto Zborového centra s kostolom, 20 rokov od posvätenia Diakonie v Košeci a Konfirmácia. Ak by sme si to spočítali a pozreli naspäť do minulosti, tak táto posviacka sa konala v roku 1943. A to neboli vôbec jednoduché časy. Nachádzali sme sa uprostred 2. svetovej vojny, ktorá priniesla nekonečné trápenie nášmu kontinentu a našim národom. Vtedy ľudia asi ešte poznali starú duchovnú múdrosť, že všetko záleží na Božom požehnaní. Alebo, ako hovorí naše dnešné kázňové slovo: „Blahoslavený je človek, ktorý má v Tebe silu a vo svojom srdci Teba nasleduje. Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!“ Ž 84,6. Koľko ľudí mohlo byť na tomto mieste, za ten čas potešených. Koľko ľudí mohlo odísť z tohto miesta vystrojených novým povzbudením a novou silou od Pána? Je to pocit obrovskej vďaky, ktorý ma napĺňa, keď nad tým premýšľam. To čo tu prežívame, nesmieme si nenechať iba pre seba. Bohoslužba je len začiatok všetkého. Prísť a slúžiť blížnym je toho výsledkom. Vaša 20 ročná diakonia je perlou, duchovným ovocím, ktoré má v tomto svete obrovský význam. Tak, ako nemôže existovať žiadna pravá služba blížnemu bez posilnenia službou Bohu, tak nemôže zostať ani účinná bohoslužba iba medzi múrmi chrámu. Služba Bohu sa usiluje o služby blížnym. Dáva silu a povzbudenie prinášať Božiu lásku do tohto sveta. A preto to bola a je veľmi pekná myšlienka, spojiť obidve slávnosti dohromady. Bohoslužba a diakonia jednoducho patria neoddeliteľne spolu. A máme povinnosť dbať o to, aby tomu bolo tak aj v budúcnosti.

A teraz, pár slov ku konfirmandom a vôbec ku všetkým mladým ľuďom. Mladý človek sa prirodzene cíti zdravo, sviežo a silno. Neraz si myslíte že Vám svet leží pri nohách. A potom ak je to inak, ste veľmi sklamaní. Môže sa stať, že budete potom nahnevaní a deprimovaní, keď prídu problémy v škole, v práci a v osobnom živote. Ak sa Vám toto stane, tak si spomeňte na to, kde môžete nájsť zdroj sily a povzbudenia. Je to miesto, kde sa Jeho spoločenstvo stretáva a súčasne je tam prítomný Pán. Tam môžete stále nájsť to, čo vo svojom živote potrebujete: Božie požehnanie, pomoc, silu a oporu. Nezabúdajte na to! Pretože potom sa Vaše dnešné priznanie ku Kristovi, stane začiatkom Vášho celoživotného príbehu požehnania. Milé spoločenstvo! „Srdečne nasledovať Pána“, hľadať Jeho blízkosť, Jeho chváliť a Jemu ďakovať, to je cesta pre nás všetkých. A kto takto koná, pre toho platí čo hovoria slová dnešného Žalmu: „Cestou im stále pribúda síl, veď na Sione uvidia pravého Boha.“ Nevyčerpateľný zdroj Pánovej moci nám potom bude neustále k dispozícii. Čokoľvek príde. Nie sme odkázaní na naše vlastné sily. Toto je ten veľký prísľub a veľké uistenie. Pozerajme sa do minulosti s vďačným srdcom. A potešujme sa navzájom dôverou, že Pán, ktorý je na tomto mieste medzi vami už 80 rokov je aj teraz s vami a bude naveky! Amen.“ (preklad kázne – Mgr. Michal Tekely)

Po hudobnej vložke známej folklórno-hudobnej skupiny Vršatec, venovanej požehnanej pamiatke poddozorkyni CZ, PhDr. Ľubici Juríčkovej a katechétky Mgr. Zuzany Drblíkovej, nasledoval akt Konfirmácie, v poradí už druhej v tomto roku. Konfirmačné požehnanie pätnástim konfirmandom udelil dôst. brat, prof. ThDr. Július Filo, em. gen. biskup, za asistencie Mgr. Petra Faboka a Ľubomíra Marcinu. Po zaspievaní hymnickej piesne „K trónu slávy…“, nasledovalo vysluhovanie Večere Pánovej, ako konfirmandom, tak početnému bohoslužobnému zhromaždeniu. Nasledovali príhovory Mgr. Petra Valenta – rím. kat. farára, dlhoročného spolupracovníka SED Košeca, ktorého matka bola 13 rokov našou klientkou, ďalej prednostu MsÚ JUDr. Michala Hamara, ktorý pozdravil slávnostné zhromaždenie v mene primátora mesta, doc. Dr. Karola Janasa a odovzdal ďakovný list, ako prejav príkladnej spolupráce medzi mestom, CZ a SED Košeca. Rovnako aj za 15 rokov obetavej, pastoračnej služby br. Ľubomíra Marcinu v považskobystrickej nemocnici. Administrátor CZ br. Mgr. Peter Fabok, prečítal taktiež pozdravný list seniora TUS, Mgr. Mariana Kaňucha. Ďalší pozdrav predniesol br. farár SECAV z Komorní Lhotky – Mgr. Ondřej Stroka, ďalej sa prihovoril Mgr. Jaromír Brtáň, starosta obce Košeca, ktorý vyslovil radosť a prínos SED nielen pre obec, ale aj pre región. Ako posledný sa prihovoril Ing. Anton Barcík, dlhoročný gen. riaditeľ Považskej cementárne Ladce, ktorý sa našich slávností tradične rád zúčastňuje, spolu so svojim nástupcom, Ing. Pavlom Kohoutom, súčasným gen. riaditeľom PC Ladce, ktorá v nemalej miere sponzorovala a sponzoruje, nielen SED Košeca, ale aj desiatky projektov našej cirkvi, nehovoriac o projektoch rím. kat. cirkvi. Tu treba zvlášť pripomenúť výstavbu nového pútnického miesta na hore Butkov, v kameňolome nad Ladcami, prírodnej katedrály, „kde sa nebo zeme dotýka“. Tak toto miesto nazval pri poslednej návšteve rev. Dušan Tóth z Kanady a ktoré je vyhľadávaným miestom tisícov veriacich pútnikov, bez rozdielu náboženskej príslušnosti, ale aj ľudí hľadajúcich vieru, či túžiacich po oddychu v tejto prírodnej panoráme.

Po záverečnej liturgii a zaspievaní hymny „Hrad prepevný“, za organového sprievodu br. kantora Ing. Martina Melišíka a sláčikového nástroja Mgr. Dobroslava Kortmana sa mnohopočetné slávnostné zhromaždenie presunulo na nádvorie Zborového centra k bohatému občerstveniu, ktoré pripravili ochotné sestry z CZ, ako aj pracovníci SED Košeca. Túto slávnostnú atmosféru umocnilo aj krásne, slnečné počasie. Po slávnostnom obede v SED Košeca, naši hostia mali možnosť navštíviť spomínanú horu Butkov, kde v nemom úžase, z výšky mohli vzhliadnuť časť regiónu a pod majestátnym krížom a soche zmŕtvychvstalého Krista zotrvať v modlitbách. To bol skutočný a radostný deň, ktorý nám učinil sám Hospodin, kde sme mohli jasať a radovať sa v Ňom. V podvečerných hodinách náš hosť, biskup Carsten Uwe Rentzing navštívil mesto Ilavu, kde pri väzenskom múre, na ktorom je pamätná tabuľa, venovaná v blahej pamäti, gen. biskupovi Pavlovi Uhorskaiovi, ako aj ďalším kňazom väznených komunistickým režimom, si pamiatku týchto uctil modlitbou. Napokon naša srdečná vďaka patrí PC Ladce, vedeniu SED Košeca, CZ Považská Bystrica i všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k zdarnému priebehu tejto bohumilej, povznášajúcej slávnosti. Rovnako ďakujeme za možnosť prehliadky ev. kostolov v Košeci, Púchove, Záriečí, Lazoch pod Makytou a filiálneho kostola v Zbore. Nech milostivý Pán, každému z nás dá to, o čo Ho prosí a všetkých nás aj naďalej bohato požehnáva.

Ing. Marcel Breče
riaditeľ SED Košeca

Komentáre sú uzatvorené