V považskobystrickom evanjelickom kostole, v rámci slávnostných služieb Božích na Svätodušnú nedeľu, dňa 9. júna 2019, sa konala tradične slávnosť konfirmácie. V tomto roku po dvojročnej príprave bolo prijatých 10 mladých ľudí za dospelých členov v evanjelickej cirkvi. Slávnostný akt konfirmácie vykonal br. administrátor Peter Fabok, na základe biblického textu z 1. knihy Kronickej 16, 8-13. V slávnostnom príhovore vyslovil myšlienky: „Celá kresťanská cirkev si sprítomňuje Svätodušné sviatky, a tým jej založenie. Pripomíname si, aký veľký dar nám dáva Pán Boh v Duchu Svätom. Slávna udalosť zoslania Ducha Svätého na apoštolov a založenie cirkvi je obrazne povedané, kmeňom stromu, z ktorého potom vyrastajú väčšie i menšie konáriky, ratolesti. Takými milými ratolesťami je pamiatka posvätenia tohto nášho zborovému domu s kostolom. V kostoloch, chrámoch, zborových priestoroch zhotovených ľudským umom a ľudskou rukou, Pán Boh aj neprebýva aj prebýva. Na jednej strane je napísané cez proroka Izaiáša: „Nebesá sú mojím trónom a zem je podnožou mojich nôh!“ (Iz 66, 1) Na strane druhej, o význame kostolov, chrámov vypovedá kráľ Šalamún (1. Kr 8, 29 -30): „Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Vyslyš modlitbu, ktorú sa Tvoj služobník modlí na tomto mieste. Počuj úpenlivú prosbu svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste; vyslyš z miesta svojho prebývania na nebesiach!” Je samozrejmé, že Pán Boh neprebýva v kostoloch, ako my, ľudia, vo svojich domoch, ale predsa Jeho meno, Jeho sláva, Jeho moc, Jeho milosť, Jeho hlas je v nich prítomný. Duch Svätý je pre nás obrovským darom, pretože nás – okrem iného, vedie najmä v zborových priestoroch ku Ježišovi Kristovi a k Božiemu slovu. My sa v kostole stretávame, zhromažďujeme, čítame, počúvame z Bibliu, modlíme sa, prosíme, chválime Pána. V kostole môžeme vytvárať vzťah, spoločenstvo s Ním. V zborových priestoroch sa približujeme tomu rajskému ideálu počuť Boží hlas, vnímať Jeho vôľu čím bližšie, čím intenzívnejšie. Kostol je miesto, kde počujeme, že náš život je má hlboký zmysel a veľkú cenu. Že sme pozvaní, aby sme pracovali nie iba pre seba, svoje rodiny, ale i pre cirkev, diakoniu, pre dobré veci v spoločnosti, aby sme oslavovali dokonalý Boží majestát“.
Sviatosť Večere Pánovej prislúžil, nielen konfirmandom, br. Ľubomír Marcina, duchovný správca CZ. Organovou hrou na novom píšťalovom organe poslúžil Martin Melišík, poddozorca TUS a sólo-spevom operná speváčka Terezka Janegová.
V rámci slávnostných služieb Božích sme si pripomínali aj 76. výročie pamiatky posviacky zborového domu s kostolom (6. jún 1943), ako aj 410. výročie považskobystrickej synody hornotrenčianskeho kontubernia (16. jún 1609) pod vedením Žigmunda Balašu (1589 – 1623), horlivého patróna evanjelickej cirkvi, jedného z pripravovateľov Žilinskej synody (1610) a spolumajiteľa považskobystrického hradu.
Mnohopočetné bohoslužobné zhromaždenie na záver zaspievalo hymnickú pieseň „K Trónu slávy, Tvojej Hospodine“ a venovalo zbierku na rekonštrukciu oltára v považskobystrickom evanjelickom kostole.
Ing. Jakub Rosa